Just About Anything

Asi všetci poznáte ten pocit, keď sa za niečim dlhú dobu alebo aj celý život hrniete, venujete tomu všetku silu, energiu, pozornosť a napokon sa vám to aj tak rozplynie medzi prstami. Ako balvan, ktorý Sizyfos tlačil pred sebou a všetci dobre vieme, ako to dopadlo.
Moja viera ma učí nezameriavať sa príliš na svet, pretože všetko je tu pominuteľné. Viacej dbať na svoje vnútro, než to, čím sa tu obkolesujeme. Na jednej strane mi to dáva zmysel, ale na druhej strane nedokážem opomenúť, že pokiaľ som tu na zemi, som tým všetkým obklopená. Nemôžem sa jednoducho len tak vymaniť zo spoločnosti a žiť si ako Tom Hanks vo filme Stroskotanec. A či si to človek uvedomuje, dnešný štýl života a spoločnosť naňho vyvíja určitým spôsobom nátlak. Každý sa chce viac či menej prejaviť, presadiť a realizovať.  Problém však nastáva u tých ľudí, pri ktorých platí, že čím viac sa snažia, tým viac sa im všetko kazí. Viem si predstaviť, akoby mi na to niekto povedal, že nech sa teda toľko nesnažím. Nie je však ľahké sa vzdať svojich snov a túžob. Ani v prípade, že sa ich predstava pomaly rozplýva pred očami. A je jedno, že všetko je v konečnom dôsledku tak či tak márne...